GRÉCKOKATOLÍCKA CIRKEV
farnosť sv. velkomučeníka Demetera
Poráč
Poráč patril v minulosti k významným spišským baníckym obciam. Hoci sa v písomných prameňoch objavuje jeho názov až v 2.polovici 14.storočia, existenciu obce je nutné spájať s usídľovaním Valachov-Ruthénov od roku 1270. Založenie obce súviselo zrejme s celkovým rozvojom spišského medzirudného a železorudného baníctva za čias vlády uhorského krľa Karola Róberta (1308-1342).
Poráč sa preslávil hlavne ťažbou medi, čo sa odráža aj v pomenovamí obce v stredovekých listinách: Veresheng (1374), Vereshegy (1382), Veresheg alias Rotenberg (1471), v preklad ako Červený vrch, teda miesto, kde sa dolovalo tzv. červené zlato-meď. Až neskôr sa objavili iné formy pomenovania obce ako Palocz, Porach, Poracz, Poracs, Poráč. Pôvodným obyvateľstvom Poráča boli rusíni, neskôr aj Slováci a čiastočne aj Nemci zväča baníci, ktorých doplnkovým zamestnaním v hornatom prostredí bolo roľníctvo a chov dobytka. Odráža sa to aj na prvom známom patrocíniu cerkvi z roku 1382, ktorá bola zasvätená sv. Jurajovi, ktorí bol považovaný za patróna rytierov, bojovníkov a jazcov, ale tiež roľníkov a baníkov.
Podľa kononickej vizitácie Jána Sigraya z roku 1700, bol patrónom cerkvi v Poráči už sv. Demeter Solúnsky, ktorý nim zostal aj v súčasnej cerkvi z roku 1776, ktorá bola v roku 1998 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti sa pripravuje jej rekonštrukcia.
Pri prvom sčítaní obyvateľsta v novom štáte z roku 1921 žilo v Poráči 828 gréckokatolíkov, 48 rímskokatolíkov, 6 evanjelikov a 7 židov. Pri poslednom sčítaní obyvateľstva z roku 2001 žilo vo farnosti Poráč 1036 obyvateľov z toho 836 gréckokatolíkov, 88 rímskokatolíkov, 6 pravoslávnych, 3 evanjelici a.v., a 13 jehovistov. Vštci rímskokatolíci v súčasnosti sa bez bez problémov účasnia bohoslužieb a sv. tain v gréckokatolíckej cerkvi, kde je ešte sále liturgickým jazykom staroslovinčina. A tak nečudo, že v roku 1999 z iniciatívy súčasného duchovného otca jer. Milana Gábora vznikol ženský spevácky zbor Dimitrios, ktorý liturgickými spevmi v staroslovienskom jazyku duchovne obohacuje nielen v Poráči, ale aj na festivaloch duchovnej piesne, ktorých sa zbor pravidelne účasní.
Medzi najvýznamnejšie udalosti v novodobých dejinách farnosti sa zaraďuje posviacka novej farskej budovy a Domu poslednej rozlúčky z roku 2002 za účasti preosvieteného vladyku Milana Chautura.
Menoslov duchovných otcov s dľžkou ich pôsobevia vo farnosti Poráč:
… Alexius: 1669
… Theodorus: 1669-1682
Nemirovsky Joannes: 1682-1704
Juskovič Joannes: 1704-1710
Mikitovič Ilija: 1710-1758
Smrekovsky Michael: 1758-1777
Guľovič Vasillius: 1777-1807
Guľovič Michael: 1807-1833
Iľkovič Josephus: 1833-1856
Petrašovič Alexius: 1856-1866
Demko Stephanus: 1866-1867
Valkovsky Antonius: 1867-1891
Zubricky Stephanus: 1891-1894
Čisarik Alexander: 1894-1895
Bačinsky Alexander: 1895-1931
ThDr.Russnák Paulus: 1931-1946
Franko Joannes: 1946-1997
Gábor Milan: 1997-