Čriepky z histórie
gréckokatolíkov na Spiši

English

História Spiša, konkrétne gréckokatolíkov žijúcich na tomto území sú dodnes veľmi málo preskúmané. Napriek tomu z dostupných prameňov je zrejmé, že knieža Rastislav z obavy pred nemeckou nadvládou a z jazykovej bariéry, ktorá stála medzi Slovanmi a nemeckými misionármi, vyslal poslov do Carihradu k cisárovi Michalovi III., aby mu poslal vierozvestcov, ktorí poznajú slovanskú reč. V roku 863 prišli na Veľkú Moravu bratia Konštantín Cyril a Metod, Gréci byzantského obradu. Oni preložili východnú liturgiu a bohoslužobné knihy do staroslovanskej reči. Spiš za kráľa Svätopluka patril do Veľkomoravskej ríše. V Metodovom Žití sa píše, že Maďari vtrhli na územie Veľkej Moravy, ich vodca chcel vidieť Metoda a aj sa stretli. Je možné, že sv. Metod prechádzal naším územím učil a ustanovil svojich žiakov aby pokračovali v hlásaní Božieho slova. Neskôr, keď boli cyrilometodský žiaci vyhnaní z nitrianskeho územia niektorí sa mohli usídliť na Spiši. Po Metodovej smrti pápež Ján IX. poslal na Veľkú Moravu svojich vyslancov, ktorí na žiadosť kniežaťa Mojmíra II. vysvätili arcibiskupa a troch biskupov, žiaľ nevie sa presne určiť, kde sídlili.
Strediskom náboženského života na Spiši bola Spišská Kapitula. Spišské prepošstvo založené v r. 1198 mohlo vzniknúť na základoch biskupstva z veľkomoravskej doby. Dosvedčuje to lomený kríž, ktorý mali spišský prepošti vo svojom erbe. Podľa Miškoviča v klenotnici Spišskej Kapituly opatrujú východnú biskupskú mitru. Na Kapitule možno sledovať ešte aj v 13. storočí biritualizmus. O farnosti východného obradu v 12. a 13. storočí ako Závadka, Poráč, Helcmanovce, Slovinky, Repaše, Olšavica sa duchovne starali vtedajší spišský prepošti a to ešte dávno pred Florentínsko-ferarským snemom. Táto skutočnosť poukazuje, že sú to veriaci východného obradu, ako ich dokumenty z týchto časov uvádzajú, že sú „graeci ritus – gréckeho obradu“, ktorí však nikdy nepretrhli spojenie s Rímom a ktorí žili v symbióze s katolíkmi západného obradu až natoľko, že v 13. stor. sa spomínajú dvaja biskupi na Spiši, ktorí boli „graeci ritus – gréckeho obradu“ a to Jakub z Farkašoviec a istý Lukáš. Z nedávnej histórie tejto cirkvi je nutné poukázať na rok 1950, keď 28. apríla bol administratívne zinscenovaný tzv. „Prešovský sobor“ na ktorom boli veriaci gréckokatolíci prehlásení za pravoslávnych a komunistický režim postavil Gréckokatolícku cirkev mimo zákon a zakázal jej činnosť. Biskup Peter Pavol Gojdič bol uväznený a odsúdený na doživotný žalár. Zomrel ako mučeník v Leopoldovskej väznici. Podľa jeho príkladu gréckokatolícki kňazi, tak isto zachovali vernosť Apoštolskej stolici a Gréckokatolícej cirkvi, napriek tomu, že boli spolu so svojimi rodinami deportovaní do českého pohraničia na nútené práce.
Činnosť cirkvi bola obnovená v roku 1968, kňazi sa mohli vrátiť do svojich farností, ale jej útrapy sa tým neskončili. Uvedomujúc si, že nasledovať Ježiša Krista sa dá len prijatím aj jeho kríža, dnes táto cirkev duchovne vzrastá opierajúc sa o dedičstvo svojich predkov.

28. februára 1997 pápež Ján Pavol II. zriadil Apoštolský exarchát pre gréckokatolíkov žijúcich na území, ktoré je zhodné s hranicou košického kraja. Tým toto územie vyčlenil z Prešovskej eparchie, čím vznikol nový cirkevnoprávny subjekt. Nová „diecéza“. Na čele s exarchom biskupom Mons. Milanom Chauturom, ktorá spadá pod priamu právomoc Apoštolskej stolice. Významným medzníkom pre gréckokatolíkov v našom meste bol 2. marec 1997, keď biskup Mons. Milan Chautur po prvý krát slúžil sv. liturgiu v novom chráme, ktorý nesie titul Chrám Premenenia Pána. Od toho dňa pulzuje náboženský život gréckokatolíkov tak ako v iných cirkvách. Denne sa slúži sv. liturgia a vysluhujú sviatosti. Aby sa zabezpečilo duchovné dobro veriacich byzantského obradu, biskup Mons. Milan Chautur vedený pastoračnou starostlivosťou, na základe moci danej mu kánonom 280 CCEO, povýšil spoločenstvo gréckokatolíckych veriacich v SNV na farnosť a zároveň ustanovil v našom meste aj dekanát, pod správu ktorého patria farnosti a ich filiálky okresov Spišská Nová Ves, Gelnica a Rožňava.
Zvlášť veľkými písmenami sú zapísané do dejín gréckokatolíkov dni 4.november 2001 a 14.september 2003 kedy Sv. Otec Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavených našich biskupov mučeníkov Petra Pavla Gojdiča a Vasiľa Hopka.