GRÉCKOKATOLÍCKA CIRKEV
farnosť
sv. Archanjela Michala
Helcmanovce

Obec Helcmanovce sa prvykrát spomína v roku 1297. Názvy obce: Kunchfalva, Nagykunchfalva, Helczmanócz, Helzmanowze, dnes Helcmanovce, ľudovo v blízkom okolí Selo. Terajší obyvatelia sú potomkami šoltéskej (priezviská:Gans, Ganz, Spitz) a valašskej kolonizácie (priezviská: Trojan, Hulič, Pisko, Slovinský, Zmij). Pôvodne evanjelická kaplnka (niektoré občianské zdroje uvádzajú, že jestvovala ešte pred reformáciou ako rím.-kat.) bola po prisťahovaní prebratá rusínmi, ktorí so sebou priniesli východný obrad. Kaplnka, dnešné sanktuárium, sa datuje do 17.stor. a nesie prvky gotiky. Neskôr k nej bola pribudovaná dnešná hlavná loď. Chrám po veľkom požiari v roku 1885 bol opravený, v roku 1911 nasledovalavnútorná generálna oprava spojená s realistickou výmaľbou. Chrám bol vtedy rozšírený o bočnú loď z južnej strany, v roku 1944 zo severnej strany a nadobudol pôdoris kríža. V roku 1968 bola prevedená vnútorná výmaľba v modernom štýle. V rokoch 1998-2001 chrám prešiel rozsiahlou vnútornou rekonštrukciou, výmaľba je ikonografická, bol osadený ikonostas, rekonštruovaný pôvodný oltár so žertveníkom, zavedené plynové kúrenie, nová elektroinštalácia, ozvučenie, generálka zvonov, oprava strechy a zvonice. V obci je aj kaplnka Presv. Bohorodičky Lurdskej z roku 1947. Stará farská budova bola v roku 2003 prebudovaná na hosp.-technický objekt. Nová farská budova je funkčná a obývaná od roku 1994. Farnosť má matriky od roku 1750. Tie vlastní Štátny archív Levoča. Kancelária vlastní Matriky písané cca od roku 1905.

Reč je rusínska, s mnohými prvkami spišského nárečia, s vplyvom nemčiny a zvláštnosťou je zakončenie podst. mien ženského rodu v 7.páde j.č. na -om (s vodom, so ženom a pod.), čo pripomýna poľské nosovky. Kalendár gregoriánsky od roku 1938, bohoslužobný jazyk starosloviensky a od roku 1996 aj slovenský.

Spolky: Vrámci farnosti od roku 1889 pôsobil aj miestny Banskorobotnícky spolok, schválený Ministerstvom vnútra Rakúsko-Uhorska, ktorý plnil funkciu sociálnej poisťovne pre baníkov a ich rodinných príslušníkov. Ďalším spolkom je Katolícka jednota.

Štatistika: Podľa ščítania ľudu z roku 2001 má obec 1556 obyvateľov. K slovenskej národnosti sa hlási 1447 z nich. Náboženské rozvrstvenie: gréckokatolíci: 1106, rímskokatolíci: 256, evanjelici a.v. 11, pravoslávni 18, iné a nezistené 54, ateisti 111.

Kňazi pôsobiaci vo farnosti:
Dionýz Kovalický: 1880-0911
Maximilián Vislocký: 1911-1933
Dr. Julián Hricišák: 1933-1939
Belo Šalamún: 1939
kan.Teodor Bogdányi: 1939
Ján Krlička: 1939-1950
Mikuláš Barna: 1950-1976
Mikuláš Sigeti: 1976-1979
Vasiľ Dacej: 1979-1980
Vasiľ Kormaník: 1980 (ex curendo z Kojšova)
Vladimír Molčányi: 1980-1981
Mikuláš Sigeti: 1981-1996
František Takáč: 1996-2009
Martin Pavúk: 2009-

Kapláni pôsobiaci vo farnosti:
Sergej Kovč: 1945
Tomáš Muszka: 2003-2004
ThLic. Peter Paľovčík: 2004-2005
Martin Pavúk: 2006-2009
Ján Čižmár: 2009-